Krytá terasa alebo altánok?

Túto otázku si asi pri stavbe domu kladú mnohí, a odpoveď je v zásade tiež veľmi jednoduchá, ideálne je mať oboje. To sa ale v praxi nedá vždy realizovať, do úvahy treba totiž brať aj rôzne obmedzenia, hlavne po priestorovej a finančnej stránke. Keďže účel oboch priestorov je veľmi podobný, poďme si teda ďalej povedať v čom sú výhody/nevýhody jednotlivých riešení.

Ešte predtým je ale dobré si povedať, že bez ohľadu pre to ktoré riešenie sa rozhodneme, je dobré aby prekrytá časť terasy či altánku mal aspoň 12m², čo predstavuje rozmer cca 3x4m. Takáto plocha je dostatočná pre pohodlné sedenie ôsmich (s miernym obmedzením až pre 12tich) ľudí a ešte tu zostane aspoň nejaký priestor pre gril, či krb. Samozrejme vždy je dobré nejaký ten metrík pridať, taká moja osobná rada je, aby súčasťou takéhoto priestoru bol aspoň malý praktický pult (taká malá suchá letná kuchynka), na prípravu a odkladanie jedla.

Krytá terasa:

Terasa je vlastne akýmsi medzičlánkom, priamym prepojením medzi interiérom a exteriérom a z toho vyplývajú výhody aj nevýhody daného riešenia. Po architektonickej aj dizajnovej stránke by mala tvoriť z domom jeden celok, respektíve ho vhodne dopĺňať, na čo je vhodné myslieť až pri návrhu domu. Asi najväčšou výhodou a zároveň aj nevýhodou prameniaceho z tohto prepojenia je využívanie vnútorných aj vonkajších priestorov domu súčasne. Napríklad to, že kuchyňa, kúpeľňa či napríklad WC sú na skok z terasy, má na prvý pohlaď samé výhody (nosenie jedla, riadu, umytie rúk,...). No treba brať do úvahy aj opačnú stránku veci, samotná terasa sa dá totiž považovať aj za akýsi zdroj znečistenia a hluku, napríklad pri grilovačke či oslave. No a práve kvôli priamemu prepojeniu sa vám potom môže do domu dostať špina, dym či hluk, čo nemusí biť žiaduce. Samozrejme táto nevýhoda sa dá eliminovať napríklad vhodným umiestnením terasy (poprípade len vstupu na terasu), vzdaním sa vonkajšieho grilu a či krbu atď., no dané zmeny nemusia biť pre každého akceptovateľné.

V dnešnej dobe, sa kladú stále čoraz väčšie nároky na energetickú náročnosť stavieb, no a práve z tohto pohľadu nám prináša krytá terasa dve menšie komplikácie. Tím prvým môžu biť možné vzniky tepelných mostov napríklad pri uchytení prestrešenia, či zapustení terasy do objemu celej stavby. Tím druhým je zase eliminácia solárnych ziskov spôsobená prekrytím terasy. Ak si totiž zoberieme do úvahy, že šírka prekrytia terasy by mala biť min.3m, tak je jasné, že sa jedná o celoročné tienenie okien vedúcich na terasu. Samozrejme aj tieto nevýhody sa dajú eliminovať napríklad vhodným umiestnením terasy (poprípade len vstupu na terasu), alebo aj nahradením pevnej strechy plátenou, ktorá by sa dala motoricky sťahovať, alebo by sa na zimu dávala dole. Opäť sa však jedná o zmeny, ktoré majú aj svoje muchy (napríklad vzhľad či životnosť plátenej strechy oproti pevnej) a nemusia biť pre každého akceptovateľné.

Altánok:

Aj keď altánok funkčne dom dopĺňa, nie je s ním priamo prepojený a nemusí s ním teda biť architektonicko a dizajnovo zladený, naopak niekedy môže biť kontrast vítaný. A práve z tohto nepriameho prepojenia vyplýva väčšina výhod, ale aj nevýhod altánku. Napríklad tu úplne vypadávajú problémy s tepelnými mostmi aj s tienením okien domu. Samozrejme tienenie okien domu altánkom teoreticky nastať môže, a to v prípade, že je altánok postavený moc blízko domu, v takom prípade už ale treba vážne zvážiť jeho správne umiestnenie. Nevýhodou aj výhodou opäť je, že priamo z altánku to nie je na skok do kuchyne, kúpeľne či napríklad WC. Čiže ak si potrebujeme umyť ruky, či napríklad priniesť nejaké jedlo či riad, tak musíme ísť cez záhradu do domu, čo nemusí biť ideálne obzvlášť pri zlom počasí. Avšak na druhú stranu, ak v altánku grilujeme, alebo oslavujeme, tak nám z neho nejde zápach a rôzne nečistoty do domu. Samozrejme aj táto absencia kuchyne, WC či umývadla sa dá riešiť prístavbou daných miestností k altánku. Dané riešenie je síce praktické, no finančné náklady (materiál, rozvody,...) môžu biť aj dvojnásobné, a netreba zabúdať ani na priestorovú stránku veci (obmedzená zastavanosť). Samotná prístavba (tzv. špinavej) kuchyne k altánku môže biť veľmi užitočná hlavne vtedy, ak bežne pripravujeme potraviny ako kompóty, džemy, oškvarky,.... Čiže potraviny na ktorých prípravu potrebujeme veľa miesta a vzniká pri nich veľa pary či pachu, čo samozrejme v dizajnovo čistej domácej kuchyni nie je žiaduce. Keď už spomíname prístavbu, tak za možnú výhodu altánku sa dá považovať aj jeho spojenie zo záhradným domčekom (sklad, dielňa,...), takéto riešenie je zaujímavé hlavne z toho dôvodu, že nemusíme mať na pozemku roztrúsených viac menších objektov a zvyšok pozemku tak má praktickejšie využitie. Na to je ale dobré myslieť už pri samotnom návrhu, aby sa potom nemuseli ďalšie časti pristavovať. Za celkom zaujímavú výhodu altánku sa dá považovať aj jeho možné uzatvorenie (hliníkové žalúzie, plachty,...) v zlom počasí. Takéto riešenie sa síce nedá vždy použiť, konštrukcia to proste nemusí dovoliť, takže je dobré naň myslieť už pri návrhu a nie je ani najlacnejšie, obzvlášť žalúziové systémy na motorický pohon nie sú lacné, ale v konečnom dôsledku to môže biť naozaj zaujímavá výhoda.

Na záver sa teda nedá jednoznačne povedať, ktorá voľba je lepšia, koniec koncov už nazačiatku som napísal, že najlepšie je mať oboje, no finančné, či priestorové možnosti to proste nemusia dovoliť. Ale existuje celkom zaujímavý kompromis, a to postaviť si pri dome len nekrytú (napríklad drevenú) terasu, ktorú budeme využívať na bežné každodenné účely (kávička, obed,...), no a na záhrade si postaviť plnohodnotný altánok (ideálne aj so skladom, aspoň suchou kuchynkou,...), ktorý budeme využívať na grilovanie, oslavy,....