Miestnosti v dome a ich rozmery

Aj keď nám o tom aké izby majú v dome byť a aké rozmery majú mať vraví norma, je vždy dobré sa nad rozmermi jednotlivých izieb bližšie zamyslieť. Samotná norma nám totiž odporúča minimálne veľkosti izieb hlavne na základe hygienických požiadaviek, čiže dôležitý je hlavne objem vzduchu. Práve táto hygienická požiadavka sa dá ale mierne obísť, pokiaľ je v dome riadené vetranie, čo je v dnešných domoch bežným štandardom. Netreba však zabúdať, že malé izby už môžu biť fakt nepraktické, takže sa týmto smerom uberáme len výnimočne. Pod pojmom rozmery si samozrejme ale netreba predstaviť len plochu, ale aj tvar a v neposlednom rade výšku. Minimálne výšky nám teda norma určuje tiež, a to takto:

- výška obytných miestností v bežných podlažiach: 2,4m (odporúčaných je ale 2,6m)

- výška obytných miestností v podkroví: 2,3m (odporúčaných je ale 2,4m)

- výška v neobytných miestnostiach: 2,1m (čiže sa vlastne jedná o min podchodnú výšku, čo je úplne v poriadku pri otvoroch, v rámci miestnosti však osobne odporúčam ísť aspoň na 2,3m)

- výška po začiatok šikminy v podkroví: norma nám síce udáva aj túto výšku, no to skôr kvôli výpočtu plôch, preto ju tu ani nebudem písať, pri samotnom návrhu je totiž dôležitý hlavne sklon strechy a na aké účely sa bude zošikmená časť využívať.

Dobre, výšky miestností sme si už teda vo všeobecnosti povedali, poďme si teraz teda čo to povedať o niektorých konkrétnych miestnostiach a ich plochách.

1. Závetrie

Závetrie samozrejme nie je vnútorná miestnosť, a dokonca je dnes často z domov vypúšťané. Ja však jeho funkciu pokladám za dôležitú a preto ho do popisu dám. Ide v podstate o priestor ešte pred vstupnými dverami, jeho úlohou je vás chrániť pred vetrom a hlavne dažďom, ešte skôr než vstúpite do domu. Čiže aby ste nemuseli riešiť situáciu keď v jednej ruke držíte dáždnik a druhou hľadáte kľúče, a samozrejme jeho súčasťou by mala biť aj rohožka, aby ste si mohli zľahka očistiť obuv ešte pred vstupom do domu. V ideálnom prípade by malo závetrie chrániť aspoň z troch strán (dve na seba kolmé steny + strecha), no prijateľné je aj zjednodušené riešenie len dvoch strán (teda jedna stena samotného domu +strecha), takéto “závetrie“ vás už síce vo víchrici neochráni, ale vo väčšine prípadov stačiť bude. Čo sa plochy týka, tak všetko záleží od konkrétnych požiadaviek a návrhu, ale min 2m² by malo mať vždy. Asi by bolo dobré si tiež povedať, prečo je vlastne závetrie dnes z návrhov tak často vypúšťané, samotná odpoveď je však pomerne jednoduchá, môžu za to hlavne nízkoenergetické trendy vo výstavbe. Tie totižto hovoria, že každá časť presahujúca hlavnú hmotu stavby (stena, markíza, prístrešok,...) pôsobí v podstate ako chladič, ktorý nám odvádza teplo z domu. To je samozrejme aj pravda, no treba si uvedomiť že správnym riešením (zateplenie, zmena materiálov,...) sa dá tento efekt takmer vynulovať. Čiže je na individuálnom zvážení, či chceme pasívny dom bez kompromisov, alebo radšej zvolíme malý kompromis a budeme ročne platiť nejaké to euro viac za vykurovanie, no pri odomykaní domu nezmokneme. Ja osobne v našich klimatických podmienkach závetrie vždy odporúčam.

2. Zádverie

Ide v podstate o priestor hneď za vstupnými dverami, ktorý slúži na vyzutie topánok a vyzlečenie kabátov, búnd... . Jeho dôležitou funkciou je aj to aby teplo neunikalo von z domu hneď ako otvoríme vstupné dvere, preto by malo biť od chodby, respektíve ďalších priestorov oddelené dverami. Jeho súčasťou by mali biť aspoň základné ukladacie priestory na ukladanie už spomínaných topánok, búnd,... . Plošne by teda malo mať aspoň 3m², túto hodnotu však treba vnímať ako absolútne minimum a pokiaľ chceme aby sa doň pri vstupe zmestilo viac ľudí (napríklad návšteva) tak uvažujme aspoň s dvojnásobkom. Pokiaľ chceme mať v dome viac kúpeľní alebo technickú miestnosť aj s priestorom na umytie, tak je dobré aby sa do nich vstupovalo práve zo zádveria, išlo by vlastne o nejaký filter, aby sme sa mohli umyť napríklad keď ideme dnu zašpinený zo záhrady.

3. Chodba + schody

Definíciu daných priestorov asi netreba ani písať, dôležité je však uvedomiť si ich funkciu, čiže ide o komunikačné priestory s ktorých vstupujeme do ďalších izieb. A je preto na viac než individuálnom zvážení ich zlúčenie s priestormi s inou funkciu (napríklad so šatníkom, obývacou izbou, jedálňou,...), o tom však plánujem napísať samostatný článok. Čo sa minimálnej plochy týka, tak tá sa vôbec nedá definovať, všetko to totiž závisí od množstva izieb do ktorých sa s chodieb bude vstupovať no a práve aj od toho či nebude súčasťou chodby aj nejaký priestor s inou funkciou. Čo je však pri chodbe aj schodoch veľmi dôležité je ich minimálna šírka 900mm (pri chodbe odporúčam aspoň 1m), ktorá je dôležitá aj z bezpečnostného hľadiska.

4. Kuchyňa, jedáleň, špajza

Aj keď nám norma udáva min rozmery daných miestností, dôležité je skôr vychádzať z vlastných požiadaviek, teda čo všetko chceme vlastne v nich mať (napríklad: veľkosť pracovnej plochy, aké spotrebiče, počet miest na sedenie, barový pult, špajza/špajzová skrinka,...). Nemenej dôležité si je ujasniť či chceme mať každú miestnosť ako samostatnú, alebo ich chceme spojiť, poprípade či ich nechceme prepojiť aj s inými miestnosťami, napríklad obývačkou. Aké sú ale teda min odporúčané rozmery:

- samostatná kuchyňa: 8m²

- samostatná jedáleň: 8m²

- kuchyňa spojená s jedálňou: 12m²

- špajza: 1,5m² (ak vám zostáva na špajzu menej miesta volte radšej špajzovú skrinku)

5. Obývacia izba

Odporúčané je aby obývacia izba mala aspoň 16m², ak si však uvedomíme, že obývačka má v podstate reprezentačnú funkciu, tak je to fakt málo a osobne pre samostatnú obývačku odporúčam aspoň 20m². V opačnom prípade je rozumnejšie ju spojiť s inou izbou, napríklad s jedálňou či kuchyňou, čím získame väčší reprezentatívnejší priestor. Spájanie izieb s rôznou funkciou je však kapitola sama o seba a ako som už vyššie napísal plánujem o tom samostatný článok.

6. Spálňa

Odporúčaná min plocha spálne je 14m², čo je celkom rozumná hodnota, obzvlášť ak berieme do úvahy, že v spálni sa počíta aj s dočasným umiestnením detskej postieľky. Ak však chceme spálňu využívať len na prespávanie dvoch osôb a máme v dome riadené vetranie + šatník, pracovný kút,..., tak môžeme počítať aj s menšou plochou, pod 10m² by som ale osobne nešiel.

7. Detská izba

Pri detských izbách ide hlavne o to pre koľko detí je izba určená. Pre jedno dieťa je min odporúčaná plocha 8m² a pre dve deti 12m², pre viacej detí by už jedna izba nemala biť určená. Ak si však uvedomíme, čo všetko deti v izbách robia (spia, hrajú sa, učia sa,...), tak je jasné, že spomínané výmery sú fakt absolútne minimum. Osobne teda odporúčam min 10m² pre jedno dieťa, respektíve 14m² izba pre dve deti, a v prípade, že v dome nie sú samostatné šatníkové plochy mimo izieb, tak ešte odporúčam pridať po ďalšom 0,5m² na dieťa.

8. Pracovňa

Čo sa plochy týka tak min plocha pracovne by mala byť rovnako ako pri detskej izbe 8m². Či je to dosť alebo málo je fakt individuálne, rovnako ako fakt či danú miestnosť vôbec v dome potrebujete. Ak napríklad máte kancelársku prácu a často pracuje z domu, tak ide o dobré riešenie, naopak ak pracujete napríklad v továrni tak je pre vás daná miestnosť skôr zbytočná. Dôležité je ale si povedať, že väčšia pracovňa sa dá využiť napríklad aj ako šatník sezónneho oblečenia, či ako hosťovská izba čo zvyšuje jej praktické využitie aj keď samotná tak často využívaná byť nemusí.

9. Hosťovská izba

Daná miestnosť býva často nazývaná aj ako najdrahšia miestnosť v dome. A dosť často to býva aj pravda, dom totiž staviame hlavne pre seba, takže pokiaľ nemáme časté návštevy, ktoré u nás prespávajú, tak by sme mali hosťovskú fakt zvážiť. Rovnako ako aj pri pracovni však existuje jednoduchý trik ako danú miestnosť praktickejšie využiť, a to práve keď ju budeme využívať aj ako spomínanú pracovňu, alebo napríklad ako šatník sezónneho oblečenia. Čo sa plochy týka, tak platia rovnaké pravidlá ako pre detské izby.

10. WC a kúpeľňa

Norma nám síce udáva min plochy daných miestností, napríklad 1m² samostatné WC s otváraním dverí von, no v skutočnosti si treba skôr uvedomiť čo všetko chceme v danej miestnosti mať (WC, bidet, umývadlo, pračka, vaňa, sprchový kút,...) a z toho ďalej vychádzať. Napríklad ja vždy odporúčam aby súčasťou samostatného WC bolo aj malé umývadlo, čo znamená min rozmer 1x1,2m pri otváraní dverí von. Dôležité je tiež zvážiť koľko WC a kúpeľní v dome chceme a z toho vychádzať pri návrhu rozmerov, napríklad druhá a prípadné ďalšie kúpeľne by mali biť skôr praktické a nemusia biť tím pádom zbytočne veľké (bežne stačí aj menej než 4m²), naopak hlavnú kúpeľňu chceme obvykle väčšiu a luxusnejšiu (obvykle 6 až 10m²). Častá dilema je, či má biť súčasťou kúpeľne aj WC, ale ako som už vyššie napísal, o zlučovaní miestností plánujem samostatný článok.

11. Šatník

Prítomnosť šatníka v dome je samozrejme viac než individuálna, aj keď jeho praktické využitie je neodškriepiteľné a v ideálnom prípade by mal mať samostatný šatník každý člen rodiny. Ale späť na zem, dôležité je skôr si uvedomiť, že na každého člena domácnosti by malo pripadať aspoň 1m² šatníkovej plochy (to je však absolútne minimum). Tieto plochy pritom nemusia biť súčasťou samotného šatníka, ale dajú sa rozdeliť medzi jednotlivé miestnosti: spálňa, detské izby, zádverie, chodba, čistá technická miestnosť, pracovňa či hosťovská izba. Takéto riešenie síce nie je také praktické ako mať samostatný šatník, no je obvykle šetrnejšie k priestoru. Šatníkové plochy by sme však nemalí umiestňovať do miestností ako sú: špinavá technická miestnosť, kúpeľňa, WC, kuchyňa či obývacia miestnosť.

12. Technická miestnosť

O nutnosti danej miestnosti v dome obvykle rozhoduje spôsob vykurovania. Napríklad pri vykurovaní tuhým palivom sa bez nej proste nezaobídeme. Naopak ak vykuruje priamo elektrinou, tak sa bez nej bez problémov zaobídeme. Poďme si teda povedať kedy technickú miestnosť potrebujeme, a čo v nej všetko môže biť práve v závislosti na zvolenom druhu vykurovania.

a) nepriame vykurovanie tuhým palivom

Ide o teplovodné vykurovanie, kde zdroj tepla je kotol na tuhé palivo (drevo, uhlie, brikety,...), v takomto prípade sa samozrejme bez technickej miestnosti nezaobídeme. Dôležité však je že pri danom spôsobe kúrenia vznikajú aj rôzne nečistoty (prach, popol,...), takže danú technickú miestnosť označujeme ako špinavú a vstup do nej by nemal biť z tzv čistých miestností domu. Ideálne do nej vstupujeme cez zádverie, alebo dokonca samostatným vonkajším vstupom (napríklad cez závetrie aby šlo o prechod suchou nohou). Súčasťou takejto miestnosti musí biť okrem samotného kotla aj akumulačná nádrž na vykurovaciu vodu, nádrž na teplú vodu, aspoň základný sklad paliva a s tím spojené armatúry. V miestnosti môže biť aj napríklad rekuperačná či riadiaca jednotka, tie by však už mali biť v nejakej uzatváracej skrinke s filtrami, aby boli chránené práve od prašného prostredia. Naopak súčasťou takejto technickej miestnosti by nemala biť práčka, sušička či šatníková skriňa.

b) nepriame vykurovanie tepelným čerpadlom

Tiež ide o teplovodné vykurovanie, avšak ako zdroj tepla je použité tepelné čerpadlo (niečo-voda), dôležité však je, že v tomto prípade už ide o čistú prevádzku. V podstate už teda technická miestnosť nie je nutná, avšak treba si uvedomiť, že samotná vnútorná jednotka čerpadla niečo zaberie a taktiež treba rátať s nádržou na vodu. Našťastie dnes už výrobcovia ponúkajú celkom kompaktné modely, kde vnútorná jednotka zaberie plochu cca 0,6x6m a nádrž je rovnako veľká, ak si k tomu pridáme rekuperačnú jednotku, práčku a nejaké tie armatúry, všetko zmestíme do technickej skrine o rozmeroch min 2x0,8m (odporúčam 2,4x0,8m). Nesmieme však zabúdať, že to všetko vydáva aj nejaký zvuk, takže by takáto skriňa mala biť dostatočne oddelená od obytného priestoru. Ak sa však rozhodneme pre samostatnú technickú miestnosť, tak získame výhody tzv čistej technickej miestnosti. To znamená, že nemusíme až tak riešiť odkiaľ budeme do nej vstupovať, a taktiež do nej môžeme umiestniť okrem celého technického vybavenia aj napríklad šatník, plus ju môžeme využiť aj ako sušiareň.

c) nepriame vykurovanie plynovým alebo elektrickým kotlom

Ide o podobný prípad ako v predošlý, len sme nahradili čerpadlo kotlom (plynovým alebo elektrickým). Z pohľadu riešenia technickej miestnosti to má v podstate samé výhody, samotný kotol je obvykle menší než vnútorná jednotka tepelného čerpadla a taktiež nádrž na teplú vodu je menšia. V praxi to znamená, že sa to všetko obvykle zmestí na plochu 0,6x0,6m a ak k tomu pridáme rekuperačnú jednotku, práčku a nejaké tie armatúry, všetko zmestíme do technickej skrine o rozmeroch min 1,4x0,7m. Výhodou je aj fakt, že ide o tichšie riešenie než tepelné čerpadlo, takže v prípade potreby je možné (no nie moc odporúčané) aj jeho umiestnenie do kuchyne. Ak sa však rozhodneme pre samostatnú technickú miestnosť, opäť tak získame výhody tzv čistej technickej miestnosti.

d) priame vykurovanie

Asi najčastejšie ide o elektrické vykurovanie, keď je každá miestnosť vykurovaná samostatne a nezávisle od druhej (napríklad odporovými káblami, sálavými rohožami,...). Samotný vykurovací systém teda vlastne žiadne technické zázemie nepotrebuje. Nemôžeme však zabúdať na nádrž na teplú vodu, rekuperačnú jednotku, práčku atd., takže minimálne nejakú tú technickú skriňu by sme riešiť mali. Samozrejme ani v tomto prípade nám v zriedení technickej miestnosti nič nebráni a opäť tak získame výhody tzv čistej technickej miestnosti.

13. balkón

Nejde samozrejme o miestnosť, no rozhodol som sa ho sem dať práve z dôvodu, že jeho prítomnosť na dome, je obvykle dosť sporná, napríklad na rozdiel od bytovky, kde sú jeho výhody neodškriepiteľné. Poďme si teda ale najskôr povedať niektoré z výhod respektíve nevýhod aké balkón má, a ktoré by sme teda pri rozhodovaní mali zvážiť:

a) využiteľnosť (výhoda)

Táto výhoda je výrazná hlavne pri bytových domoch, kde balkón v podstate nahrádza vonkajší priestor, teda napríklad terasu či záhradu. Toto v dome samozrejme odpadá, no aj tak môžeme balkón využiť na kávičku, ranný strečing a fajčiari obvykle nedajú dopustiť na cigaretku na balkóne.

b) praktickosť (výhoda)

Výborným príkladom praktického využitia balkóna je keď prekrýva vstup do domu, vtedy plní zároveň aj funkciu zádveria. Dobre nám môže poslúžiť aj ako tieniaci prvok, keď zasa nahrádza vonkajšie žalúzie, pozor však na správne vyloženie (cca 1,2m ± 0,2m), inak sa môže stať, že bude tieniť až primoc, alebo naopak málo.

c) estetický doplnok (výhoda?)

Samozrejme nedá sa povedať, že by balkón stavbu vždy vhodne esteticky dopĺňal. No niekedy sa na dom proste hodí, jedná sa totiž o architektonický prvok, ktorý nám môže fasádu vhodne zjednotiť, alebo naopak rozbiť.

d) cena (nevýhoda)

Práve cena sa dá považovať za najväčšiu nevýhodu balkóna. Samotný balkón totiž nie je len nejaká konzola, treba ho totiž aj zaizolovať (voda + teplo), zospodu a z boku omietnuť, alebo obložiť fasádnym obkladom a z hora musíme položiť vhodnú dlažbu. A akoby to celé nestačilo, tak ešte musíme dať po voľnom obvode zábradlie a akoby naschvál práve to zábradlie, čo sa nám najviac páči aj najviac stojí. Keď to nakoniec zrátame, tak možno zistíme, že za cenu balkóna sme mohli mať luxusnejšiu obývačku s kuchyňou.

e) tepelný most (nevýhoda)

Aj v tomto prípad v zásade platí, že každá konštrukcia presahujúca hlavnú hmotu stavby (teda aj balkón), pôsobí vlastne ako chladič. Našťastie sa však dá tento efekt vďaka správnemu konštrukčno-materiálovému riešeniu takmer vynulovať, no za cenu vyšších nákladov.

Na záver tejto kapitoly by sme si teda mohli povedať, že balkón nemusíme hneď zavrhnúť, no ani ho nemusíme na dom dávať za každú cenu. Proste si len zbilancujme výhody a nevýhody a podľa toho čo prevažuje sa rozhodnime.

14; 15; 16;....

Rodinný dom môže mať samozrejme aj kopec iných či už vnútorných (fitnes, herňa,...), alebo vonkajších (terasa, prístrešok pre auto, altánok,...) priestorov, o niektorých z nich je ale zbytočné sa rozpisovať a iné si naopak vyžadujú samostatný článok.

Na záver rada: výhľad = priestor zadarmo

Práve na prepojenie interiéru s exteriérom by sa nemalo nikdy zabúdať. Hlavne v prízemných izbách sa dá tento princíp najviac využiť. Pre príklad si predstavme obývačku s kuchyňou prepojenú veľkým francúzskym oknom s terasou, plocha miestnosti je opticky min o 10m² väčšia než v skutočnosti. Pri výhľadoch by sme si však vždy mali dať pozor na stratu súkromia, takže veľké presklené plochy zbytočne neorientujeme napríklad do ulice. Taktiež si treba uvedomiť, že okno má horšie tepelnoizolačné vlastnosti ako stena, čo sa dá ale vykompenzovať solárnymi tepelnými ziskami, z toho dôvodu sa snažíme veľké presklené plochy orientovať na slnečné strany (ideálne juh) s čím najmenším stálym tienením.