Spájanie, zlučovanie miestností

Spájanie viacerých miestností do jednej väčšej je dnes obvyklý trend. Dôvody, respektíve výhody takéhoto riešenia sú obvykle rovnaké, buď tak dostaneme jeden veľký reprezentačný priestor (napríklad obývačka spojená s kuchyňou), alebo nejaký ten priestor ušetríme (napríklad spojenie WC a kúpeľne). Samozrejme všetko to má aj svoje nevýhody, tie sú však pri každom riešení iné a vo výsledku je na každom z nás, respektíve na rodinnej rade či sa pre dané riešenie rozhodneme alebo nie. Poďme si teda zopár bežných prípadov spájania miestností bližšie popísať.

 

1. Obývacia izba spojená s jedálňou, kuchyňou,...

Práve spájanie daných miestností za účelom získania jedného veľkého reprezentatívneho priestoru je dnes veľmi bežné, no ako vždy aj tu platí, že nič netreba preháňať. Asi najideálnejšie je prepojenie obývačky (20m2) s jedálňou (10m2), v tomto prípade totiž spájame dva priestory, s podobnou funkciou. Čiže namiesto dvoch menších “nudných“ miestností získame jednu väčšiu (30m2) zaujímavejšiu miestnosť. Ďalej môžeme pokračovať pridaním kuchyne (10m2), matematika nepustí, získame ešte väčší (40m2) a zaujímavejší priestor. No problém je vtom, že už spájame priestory s rôznou funkciou a hluk a pachy spojené s prípravou jedla nás môžu rušiť napríklad pri pozeraní TV. Samozrejme, že to nepredstavuje zásadný problém pri bežnom používaní kuchyne. No ak využívame kuchyňu aj nejakým profesionálnejším spôsobom (domáci catering, či pečenie koláčov na predaj), alebo často využívame kuchyňu napríklad na topenie oškvarkov, či prípravu huspeniny, tak to môže vážne ovplyvniť praktické využívanie obývacej časti. Tu už je lepšie mať kuchyňu samostatnú, alebo si urobiť niekde na pozemku letnú tzv špinavú kuchyňu, ktorú budeme využívať práve na takéto účely. Ďalej môžeme pokračovať pripojením chodby (5m2) a schodov (5m2), opäť tak získame väčší a v podstate naozaj reprezentatívny priestor. Avšak pozor, že spájame komunikačný (chodba) s oddychovým (obývačka) priestorom, čo môže vážne ovplyvniť praktické využívanie hlavne obývacej časti. Daný spôsob spájania priestorov je veľmi obľúbený najme u rodím s malými (do 6 rokov) deťmi, pretože sú tak deti viac pod dohľadom, avšak táto výhoda časom upadá až zaniká. Nakoniec sa tak ľahko môže stať, že v obývačke sa napríklad nebude dať vôbec pozerať na TV, lebo jednoducho budete vyrušovaný každým človekom čo vojde alebo vyjde z domu. To ale nemusí biť nutne na škodu, no podobne to môže dopadnúť aj napríklad pri súkromnej návšteve. Pozor si treba dať aj na to, že práve spájanie chodby s “obývačkokuchyňou“ je bežný trik realitných a developerských kancelárií, keď predávajú malé domy so zdanlivo veľkými izbami, no je to práve na úkor komunikačných priestorov domu a tím pádom aj súkromia.

Na záver kapitoly by možno bola dobrá jedna malá užitočná rada, a to že dané priestory môžu biť spojené a oddelené zároveň. Dá sa to dosiahnuť správnym dispozičným návrhom, keď potom môžeme jednotlivé priestory od seba oddeliť napríklad posuvnými stenami.

 

2. WC ako súčasť kúpeľne

Bežná dilema pri návrhu domu je, či má biť súčasťou kúpeľne aj WC, ide totiž o miestnosti s podobnou funkciou, takže na ich spájaní nie je vlastne nič zlé. Tu je však zopár praktických rád z ktorých môžete vychádzať:

a) chcete mať v dome len jedno WC aj kúpeľňu:

V tomto prípade je moja rada jednoznačná, mať obe miestnosti ako samostatné, súčasťou WC by však malo biť aj mále umývadlo, aby ste nemuseli ísť z WC hneď do kúpeľne.

b) chcete mať v dome dve WC a jednu kúpeľňu:

Tu odporúčam aby jedno WC bolo samostatné (samozrejme s malým umývadlom), no druhé už môže biť súčasťou kúpeľne. Takéto riešenie zaberie menej priestoru ako keby mali biť obe WC samostatné, a ušetrený priestor sa dá využiť iným spôsobom.

c) chcete mať v dome viac WC aj kúpeľní (ale rovnaký počet):

V takomto prípade tiež odporúčam aby boli WC súčasťou kúpeľní, dôvod je opäť hlavne v šetrení priestoru, no napríklad v prípade súkromnej kúpeľne (teda len pre jednu spálňu či inú izbu) je to aj praktické riešenie.

Na záver tejto dilemy ešte jedna praktická rada, WC môže totiž biť od kúpeľne oddelené a spojené s ňou zároveň. Mnohým totiž vadí na WC v kúpeľni práve to, že je na mysu vidieť napríklad z vane, alebo, že z nej ide zápach. Práve toto sa však dá vyriešiť správnym umiestnením WC v rámci kúpeľne napríklad do rohu za malú cca 1m vysokú stienku.

 

3. Hygienické prvky ako priama súčasť spálne

Je úplne bežné aj praktické, že súčasťou spálne, ale napríklad aj detských, či hosťovských izieb je aj samostatná súkromná kúpeľňa s WC, ktorá je ale od samotnej izby oddelená. No dizajnérske výstrelky nepoznajú hranice, a tak kde tu vidíme, že dané priestory sú úplne spojené, teda že priamou súčasťou spálne je aj WC misa, umývadlo, vaňa alebo sprchový kút. Odôvodnené je to tím, že konštrukčne je to možné, z pohľadu dizajnu to je zaujímavé a v neposlednom rade je to vraj veľmi praktické. To ako to beriete z pohľadu dizajnu je samozrejme na vás. No o bezproblémovom konštrukčnom riešení si dovolím polemizovať, Murphyho zákony proste hovoria, že čo sa môže pokaziť sa aj pokazí, a počúvať z postele kvapkajúci kohútik, alebo cítiť zápach z WC pretože ventilátor štrajkuje proste nechcem. Samozrejme toto všetko sa nám môže stať aj v oddelenej kúpeľni, no tu to nie je až taký neodkladný problém, proste všetko sa dá na nejaký čas jednoducho vyriešiť zatvorenými dverami. A o praktickej stránke veci sa dá tiež polemizovať, neviem do akej miery je napríklad praktické počúvať niekoho ako sa “usiluje“ na WC. Ale samozrejme všetko je individuálne, a ak takéto riešenie preferujete, odsudzovať vás za to nebudem.

 

4. Technická miestnosť ako súčasť kúpeľne

Dané riešenie je v úplne bežné a bezproblémové, dôležité je ale si uvedomiť, že súčasťou kúpeľne nemôže biť hocijaké technické vybavenie. To sa týka hlavne kotlov na tuhé palivo (drevo, brikety, uhlie,...), ale drvivá väčšina ostatného technologického vybavenia tam už biť môže. Čiže pokiaľ vykurujeme napríklad plynom, elektrinou, či tepelným čerpadlom, tak nám pokojne môže slúžiť kúpeľňa zároveň aj ako technická miestnosť. Čo sa vizuálnej stránky týka, tak najlepšie je všetku techniku skryť za šatníkové posuvné dvere, čiže vlastne vytvoríme technickú skriňu. Do takejto skrine potom samozrejme môžeme dať nielen ostatné technické vybavenie (zásobníky na teplú poprípade aj vykurovaciu vodu, práčku, sušičku, rekuperačnú jednotku,...) ale môžeme ju využiť aj na odkladanie suchých uterákov, alebo do nej môžeme dať aj kôš na špinavú bielizeň.

 

.

5. Technická miestnosť ako súčasť šatníka

V podstate tu platí to isté ako v predchádzajúcom prípade, akurát že v tomto prípade už nemusíme všetko technické vybavenie skrývať do technickej skrine (teda pokiaľ nám to po vizuálnej stránke neprekáža). Samotný šatník (ak je dosť veľký) sa dá potom využívať aj na sušenie bielizne či žehlenie.

 

.

6. Technická miestnosť ako súčasť chodby, zádveria, poprípade kuchyne

Aj v tomto prípade v podstate platí vo isté ako v prípade č.4, teda celé technické vybavenie jednoducho skryjeme do skrine. Avšak v prípade chodby a kuchyne si musíme dávať pozor hlavne na hluk, ktorý technika vydáva. Výrobcovia síce na toto myslia, a často majú vo svojom sortimente aj modely so zníženou hladinou hluku, vhodné práve do takýchto miestností. No treba si dať na to jednoducho pozor, osobne neodporúčam takéto riešenie ak je kuchyňa spojená s obývačkou, alebo ak je technická skriňa blízko dverí do obytných miestností, v ktorých sa spí.

 

7. Šatník ako súčasť chodby, či zádveria

Na tomto riešení nie je samozrejme nič zlé, a je dokonca úplne bežné. Ak máme chodbu, či zádverie dostatočne veľké tak prečo ich nevyužiť práve týmto spôsobom. Samozrejme najideálnejšie je to všetko riešiť veľkými vstavanými skriňami, pozor si ale treba dať aby nám nezavadzali pri bežnom pochybe. V prípade, že takto umiestnime do chodby a zádveria dostatočne veľké množstvo ukladacích plôch, tak môžeme dosiahnuť takmer 100% náhradu samostatného šatníka.

 

.

8. Pracovňa využívaná aj ako hosťovská izba (alt aj ako šatník)

Využívať pracovňu zároveň aj ako hosťovskú izbu je veľmi praktické hlavne v prípade ak by ani jedna izba nebola plnohodnotne využitá, ak by bola samostatná. Čo sa aj bežne stáva, návštevu, ktorá u nás aj prespáva totiž obvykle nemáme tak často, aby nám to narúšalo funkciu pracovne. Celkom dobrý nápad je aj umiestniť do daných izieb (či sú už spojené alebo nie) vstavané šatníkové skrine. V takom prípade však odporúčam aby boli dané skrine, využívané skôr na skladovanie sezónnych vecí, nech nie je obvyklá funkcia miestností moc často narúšaná.

 

9. Jedáleň v chodbe

Dané riešenie samozrejme moc časté nie je a je možné len v prípade, ak je chodba až neprakticky veľká. To sa samozrejme moc často nedeje v prípade novostavieb, ale práve pri rekonštrukciách táto situácia nastať môže. Toto riešenie sem dávam práve preto lebo som ho využil pri jednom návrhu rekonštrukcie. Riešil sa tam vtedy priestor o rozmere 3,5x4,5m, z ktorého išlo 7 dverí a jedno okno (min jedny dvere na každej stene), takže sa tam nedali umiestniť vstavané skrine. A ako by to nestačilo tak až tri steny boli nosné, takže sa miestnosť kvôli svojej polohe nedala ani rozumne rozmerovo upraviť. Nakoniec sa to teda celé vyriešilo umiestnením veľkého jedálenského stola do stredu miestnosti, a po obvode ešte zostalo dosť miesta na chodenie. Nakoniec sa to ukázalo aj ako praktické riešenie, pretože v kuchyni tak vzniklo dosť miesta na investorkou vysnívaný baroví pult aj bez jej zväčšenia na úkor inej izby.

 

10. Spájanie detských izieb

Dané riešenie sa zdá byť na prvý pohľad ako nezmyselné, veď logika, ale aj zásady predsa hovoria, že každé dieťa by malo v ideálnom prípade mať vlastnú izbu. A to je samozrejme aj pravda, no platí to skôr pre staršie deti (cca od 8 až 12 rokov), ktoré už chcú mať svoje súkromie aj na úkor priestoru. Pre menšie deti je naopak celkom dobré byť v jednej miestnosti o väčšej ploche, ktorá sa dá lepšie využiť na hry. Celé sa to dá ľahko vyriešiť šikovným návrhom, keď sa umiestnia detské izby vedľa seba ako samostatné, no pri výstavbe sa jednoducho priečka medzi nimi nepostaví. Tá sa dá totiž dostavať kedykoľvek v budúcnosti keď to už bude potrebné. Samotná priečka sa dá potom dostavať z materiálov ako je sadrokartón alebo drevo, aby boli čo najviac eliminované mokré procesy.

 

.

11; 12;13;...

V danej téme by sa dalo samozrejme pokračovať donekonečna, no to by bol skôr román než praktický článok. V konečnom dôsledku je to ale len na vás, či chcete mať každú miestnosť samostatnú, alebo sa rozhodnete pre nejaké to spojenie.